Život Prešova
online
online
Nobelove ceny ustanovil Nobel vo svojom závete, nikto to nečakal
10.12.2012 Celý región
Štokholm/Bratislava 10. decembra (TASR) – Európska únia si dnes v Osle oficiálne prevzala Nobelovu cenu za mier. Tejto pocty sa umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom dostáva na základe poslednej vôle Alfreda Nobela.
Alfred Nobel prežil plodný život vedca, vynálezcu a podnikateľa. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.
Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť dosiahnutý majetok pre blaho ľudstva. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť. Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895.
V testamente poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, medicíny alebo fyziológie a mieru.
Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. Nobelove ceny sa udeľujú v Štokholme (Švédsko). Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskom Osle.
Zaujímavosti o Nobelovej cene za mier a jej doterajších laureátoch
Nobelova cena za mier sa považuje za najdôležitejšie politické vyznamenanie. Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier udelil Nobelov výbor nórskeho parlamentu Európskej únii.
Nobelove ceny prvýkrát udelili v roku 1901. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa neudeľuje vo švédskom Štokholme, ale v nórskom Osle. Počas života Alfreda Nobela, zakladateľa nadácie udeľujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným kráľovstvom v roku 1905.
Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu, diplom. Každá cena je finančne dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (969.612 eur).
Toto ocenenie neudelili 19-krát, naposledy sa tak stalo v roku 1972. V prípade neudelenia ceny bola finančná časť ceny vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier, alebo čiastočne aj do spoločného fondu Nobelových cien.
- Nobelovu cenu za mier udelili nielen jednotlivcom, ale získali ju aj inštitúcie. Boli to Medzinárodný výbor Červeného kríža (1917, 1944, 1963), UNICEF (1965), Amnesty International (1977) a Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (1981). O finančnú čiastku sa 28-krát delili dvaja a jedenkrát (1994) až traja laureáti - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a izraelský premiér Jicchak Rabin.
- Laureáta Nobelovej ceny v roku 2008 vybrali zo 197 nominovaných, čo je o 16 viac ako v roku 2007. V roku 2005 bolo nominovaných ešte viac - 199.
- Keď si v roku 1979 prišla Matka Tereza prevziať cenu, odmietla sa zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.
- Najúspešnejším z laureátov je Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý získal cenu v rokoch 1917, 1944 a 1963. Jedným z prvých ocenených bol v roku 1901 aj zakladateľ Červeného kríža, švajčiarsky spisovateľ Henri Dunant.
- Podľa historikov a predstaviteľov Nobelovej komisie je skutočnosť, že cenu nikdy neudelili indickému politikovi Mahátmovi Gándhímu, priekopníkovi nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorý inšpiroval milióny ľudí na celom svete, najväčšia škoda v histórii udeľovania ceny.
- Demonštranti hádzali snehové gule v Osle do veľvyslanca USA, keď v roku 1973 prišiel prevziať cenu v mene amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Severovietnamský líder Le Duc Tho svoju časť ceny odmietol. Išlo o najväčšiu kontroverziu v dejinách ceny.
- Medzi nominovaných na toto ocenenie v minulosti patrili aj nacistický diktátor Adolf Hitler a sovietsky krutovládca Josif Stalin.
- Hitler zakázal Nemcom prijímať Nobelove ceny po tom, čo cenu za rok 1935 dostal pacifista a protinacisticky orientovaný novinár Carl von Ossietzky. Jeho rozhodnutie zabránilo trom nemeckým vedcom koncom 30. rokov 20. storočia prevziať si ceny za chémiu a medicínu.
- Aktivistka za ľudské práva Širin Ebadiová v novembri 2009 informovala, že iránsky súd zmrazil jej bankové účty a pozastavil vyplácanie dôchodkových dávok pre ňu a jej manžela. Úrady na základe nariadenia súdu zhabali aj obsah bankového priečinka Ebadiovej, v ktorom mala aj medailu a diplom spojené s udelením Nobelovej ceny. Udalosť rozpútala diplomatický spor medzi Teheránom a Oslom. Iránske úrady jej napokon o mesiac ocenenie vrátili. Išlo o vôbec prvý prípad, keď nejaký štát "zhabal" Nobelovu cenu za mier.
- Izraelský jadrový technik Mordechaj Vanunu, ktorý v 80. rokoch svetu odhalil tajný jadrový program židovského štátu, požiadal 24. februára 2010 Nobelov výbor, aby ho vyškrtol zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Vanunu si neželal cenu, ktorej držiteľom je aj izraelský prezident Šimon Peres. Vanunu označil Peresa, ktorý získal cenu v roku 1994 ako vtedajší minister zahraničných vecí, za otca tajného jadrového programu Izraela.
- Prvýkrát za ostatných 74 rokov na slávnostnej ceremónii udeľovania Nobelovej ceny za mier v roku 2010 neodovzdali prestížne ocenenie do rúk jeho laureáta. Čínske úrady neumožnili väznenému disidentovi Liou Siao-poovi odcestovať do nórskeho Osla a na mieste, kde mal sedieť, bolo symbolicky iba prázdne kreslo. Liou Siao-po si odpykáva 11-ročný trest odňatia slobody ako spoluorganizátor Charty '08.
Čína a ďalších najmenej 18 krajín s veľvyslanectvami v Osle odmietlo pozvanie na slávnostnú ceremóniu. Hoci päťčlenný Nobelov výbor pôsobí nezávisle od nórskej vlády, Čína zrušila aj stretnutia s členmi nórskej vlády.
- Nobelova cena za mier bola v 2011 ocenením úspechov žien v hnutiach za demokraciu v Afrike a v arabskom svete. Získali ju libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová "za ich nenásilný boj za bezpečnosť žien a za práva žien na úplnú účasť na budovaní mieru".
Kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko).
1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko).
1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia).
1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko).
1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne.
1906 - Theodore Roosevelt (USA), 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán).
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko).
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko).
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a Barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko).
1910 - Stály medzinárodný výbor mieru - Bureau International Permanent de la Paix (Bern - Švajčiarsko).
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko).
1912 - Elihu Root (USA).
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko).
1914 - cena nebola udelená.
1915 - cena nebola udelená.
1916 - cena nebola udelená.
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža - Comité international de la Croix Rouge (Ženeva - Švajčiarsko).
1918 - cena nebola udelená.
1919 - Thomas Woodrow Wilson (USA), 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat).
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko).
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko).
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko).
1923 - cena nebola udelená.
1924 - cena nebola udelená.
1925 - Sir Austen Chamberlain (Veľká Británia) a Charles Gates Dawes (USA).
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko).
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko).
1928 - cena nebola udelená.
1929 - Frank Billings Kellogg (USA).
1930 - Arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko).
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA).
1932 - cena nebola udelená.
1933 - Sir Norman Angell (Veľká Británia).
1934 - Arthur Henderson (Veľká Británia).
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár.
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou.
1937 - Lord Robert Cecil (Veľká Británia).
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov - Office international Nansen pour les Réfugiés (Ženeva - Švajčiarsko).
1939 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1940 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1941 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1942 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1943 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža.
1945 - Cordell Hull (USA).
1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie.
1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Veľká Británia) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington,DC - USA).
1948 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1949 - Lord John Boyd-Orr (Veľká Británia).
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardskej univerzity Cambridge, výkonný vyjednávač v Palestíne.
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko).
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon.
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu.
1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov - Office of the United Nations High Commissioner for Refugees - UNHCR (Švajčiarsko).
1955 - cena nebola udelená.
1956 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada).
1958 - Georges Pire (Belgicko).
1959 - Philip Noel-Baker (Veľká Británia).
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika, JAR), predseda Afrického národného kongresu - ANC.
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 - Linus Carl Pauling (USA).
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko).
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva.
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).
1966 - cena nebola udelená.
1967 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva.
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO).
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice.
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár. Iniciátor zbližovania NSR s NDR a ostatnými krajinami tzv. východného bloku.
1972 - cena nebola udelená.
1973 - Henry A. Kissinger (USA), minister zahraničných vecí USA a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, neúspešní mieroví vyjednávači vo Vietname.
1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády.
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik.
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Veľká Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 - Amnesty International (Veľká Británia).
1978 - Mohamed Anwar as-Sadat (Egypt), prezident Egyptskej arabskej republiky a Menachem Begin (Izrael), premiér Izraela, mieroví vyjednávači.
1979 - matka Tereza (India), misionárka z Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií.
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv.
1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati.
1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv.
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu.
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v americkom Bostone (USA).
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust.
1987 - Oscar Arias Sánchez (Kostarika), prezident Kostariky.
1988 - Mierové sily OSN - United Nations Peacekeeping Forces.
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii v roku 1950 Čínou emigroval do Indie), duchovný a politický vodca tibetského ľudu.
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR.
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície.
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov.
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu a Frederik Willem de Klerk (Juhoafrická republika), prezident Juhoafrickej republiky.
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela.
1995 - Josef Rotblat (Veľká Británia) a Pugwashská konferencia - Pugwash Conferences on Science and World Affairs (Pugwash - Kanada).
1996 - Biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja Východný Timor).
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA).
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko).
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko).
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky.
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN.
2002 - Jimmy (James Earl) Carter (USA), 39. prezident USA - 1977-1981 (demokrat).
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička.
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE.
2006 - Muhammad Júnus (Bangladéš), ekonóm a Banka Grameen (Bangladéš).
2007 - Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny - IPCC (Švajčiarsko) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident.
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač.
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat).
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik. V roku 2008 sa stal jedným zo spoluautorov a prvých signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý vyzýva na rozsiahle politické reformy v Číne.
2011 - Libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová.
2012 - Európska únia (EÚ) za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru.
Alfred Nobel prežil plodný život vedca, vynálezcu a podnikateľa. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.
Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť dosiahnutý majetok pre blaho ľudstva. K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť. Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895.
V testamente poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, medicíny alebo fyziológie a mieru.
Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. Nobelove ceny sa udeľujú v Štokholme (Švédsko). Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskom Osle.
Zaujímavosti o Nobelovej cene za mier a jej doterajších laureátoch
Nobelova cena za mier sa považuje za najdôležitejšie politické vyznamenanie. Tohtoročnú Nobelovu cenu za mier udelil Nobelov výbor nórskeho parlamentu Európskej únii.
Nobelove ceny prvýkrát udelili v roku 1901. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa neudeľuje vo švédskom Štokholme, ale v nórskom Osle. Počas života Alfreda Nobela, zakladateľa nadácie udeľujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným kráľovstvom v roku 1905.
Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu, diplom. Každá cena je finančne dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (969.612 eur).
Toto ocenenie neudelili 19-krát, naposledy sa tak stalo v roku 1972. V prípade neudelenia ceny bola finančná časť ceny vložená do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier, alebo čiastočne aj do spoločného fondu Nobelových cien.
- Nobelovu cenu za mier udelili nielen jednotlivcom, ale získali ju aj inštitúcie. Boli to Medzinárodný výbor Červeného kríža (1917, 1944, 1963), UNICEF (1965), Amnesty International (1977) a Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (1981). O finančnú čiastku sa 28-krát delili dvaja a jedenkrát (1994) až traja laureáti - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres a izraelský premiér Jicchak Rabin.
- Laureáta Nobelovej ceny v roku 2008 vybrali zo 197 nominovaných, čo je o 16 viac ako v roku 2007. V roku 2005 bolo nominovaných ešte viac - 199.
- Keď si v roku 1979 prišla Matka Tereza prevziať cenu, odmietla sa zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.
- Najúspešnejším z laureátov je Medzinárodný výbor Červeného kríža, ktorý získal cenu v rokoch 1917, 1944 a 1963. Jedným z prvých ocenených bol v roku 1901 aj zakladateľ Červeného kríža, švajčiarsky spisovateľ Henri Dunant.
- Podľa historikov a predstaviteľov Nobelovej komisie je skutočnosť, že cenu nikdy neudelili indickému politikovi Mahátmovi Gándhímu, priekopníkovi nenásilnej občianskej neposlušnosti, ktorý inšpiroval milióny ľudí na celom svete, najväčšia škoda v histórii udeľovania ceny.
- Demonštranti hádzali snehové gule v Osle do veľvyslanca USA, keď v roku 1973 prišiel prevziať cenu v mene amerického ministra zahraničných vecí Henryho Kissingera za sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname. Severovietnamský líder Le Duc Tho svoju časť ceny odmietol. Išlo o najväčšiu kontroverziu v dejinách ceny.
- Medzi nominovaných na toto ocenenie v minulosti patrili aj nacistický diktátor Adolf Hitler a sovietsky krutovládca Josif Stalin.
- Hitler zakázal Nemcom prijímať Nobelove ceny po tom, čo cenu za rok 1935 dostal pacifista a protinacisticky orientovaný novinár Carl von Ossietzky. Jeho rozhodnutie zabránilo trom nemeckým vedcom koncom 30. rokov 20. storočia prevziať si ceny za chémiu a medicínu.
- Aktivistka za ľudské práva Širin Ebadiová v novembri 2009 informovala, že iránsky súd zmrazil jej bankové účty a pozastavil vyplácanie dôchodkových dávok pre ňu a jej manžela. Úrady na základe nariadenia súdu zhabali aj obsah bankového priečinka Ebadiovej, v ktorom mala aj medailu a diplom spojené s udelením Nobelovej ceny. Udalosť rozpútala diplomatický spor medzi Teheránom a Oslom. Iránske úrady jej napokon o mesiac ocenenie vrátili. Išlo o vôbec prvý prípad, keď nejaký štát "zhabal" Nobelovu cenu za mier.
- Izraelský jadrový technik Mordechaj Vanunu, ktorý v 80. rokoch svetu odhalil tajný jadrový program židovského štátu, požiadal 24. februára 2010 Nobelov výbor, aby ho vyškrtol zo zoznamu kandidátov na Nobelovu cenu mieru. Vanunu si neželal cenu, ktorej držiteľom je aj izraelský prezident Šimon Peres. Vanunu označil Peresa, ktorý získal cenu v roku 1994 ako vtedajší minister zahraničných vecí, za otca tajného jadrového programu Izraela.
- Prvýkrát za ostatných 74 rokov na slávnostnej ceremónii udeľovania Nobelovej ceny za mier v roku 2010 neodovzdali prestížne ocenenie do rúk jeho laureáta. Čínske úrady neumožnili väznenému disidentovi Liou Siao-poovi odcestovať do nórskeho Osla a na mieste, kde mal sedieť, bolo symbolicky iba prázdne kreslo. Liou Siao-po si odpykáva 11-ročný trest odňatia slobody ako spoluorganizátor Charty '08.
Čína a ďalších najmenej 18 krajín s veľvyslanectvami v Osle odmietlo pozvanie na slávnostnú ceremóniu. Hoci päťčlenný Nobelov výbor pôsobí nezávisle od nórskej vlády, Čína zrušila aj stretnutia s členmi nórskej vlády.
- Nobelova cena za mier bola v 2011 ocenením úspechov žien v hnutiach za demokraciu v Afrike a v arabskom svete. Získali ju libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová "za ich nenásilný boj za bezpečnosť žien a za práva žien na úplnú účasť na budovaní mieru".
Kompletný zoznam laureátov Nobelovej ceny za mier od roku 1901
1901 - Jean Henri Dunant (Švajčiarsko) a Frédéric Passy (Francúzsko).
1902 - Élie Ducommun a Charles Albert Gobat (obaja Švajčiarsko).
1903 - Sir William Randal Cremer (Veľká Británia).
1904 - Ústav medzinárodného práva - Institut de droit international (Gent - Belgicko).
1905 - Barónka Bertha Sophie Felicia von Suttner, narodená v Prahe, prezidentka Stáleho medzinárodného mierového výboru so sídlom v Berne.
1906 - Theodore Roosevelt (USA), 26. prezident USA - 1901-1909 (republikán).
1907 - Ernesto Teodoro Moneta (Taliansko) a Louis Renault (Francúzsko).
1908 - Klas Pontus Arnoldson (Švédsko) a Fredrik Bajer (Dánsko).
1909 - Auguste Beernaert (Belgicko) a Barón Paul Henri d'Estournelles de Constant (Francúzsko).
1910 - Stály medzinárodný výbor mieru - Bureau International Permanent de la Paix (Bern - Švajčiarsko).
1911 - Tobias Michael Carel Asser (Holandsko) a Alfred Hermann Fried (Nemecko).
1912 - Elihu Root (USA).
1913 - Henri la Fontaine (Belgicko).
1914 - cena nebola udelená.
1915 - cena nebola udelená.
1916 - cena nebola udelená.
1917 - Medzinárodný výbor Červeného kríža - Comité international de la Croix Rouge (Ženeva - Švajčiarsko).
1918 - cena nebola udelená.
1919 - Thomas Woodrow Wilson (USA), 28. prezident USA - 1913-1921 (demokrat).
1920 - Léon Victor Auguste Bourgeois (Francúzsko).
1921 - Hjalmar Branting (Švédsko) a Christian Lous Lange (Nórsko).
1922 - Fridtjof Nansen (Nórsko).
1923 - cena nebola udelená.
1924 - cena nebola udelená.
1925 - Sir Austen Chamberlain (Veľká Británia) a Charles Gates Dawes (USA).
1926 - Aristide Briand (Francúzsko) a Gustav Stresemann (Nemecko).
1927 - Ferdinand Buisson (Francúzsko) a Ludwig Quidde (Nemecko).
1928 - cena nebola udelená.
1929 - Frank Billings Kellogg (USA).
1930 - Arcibiskup Nathan Söderblom (Švédsko).
1931 - Jane Addamsová (USA) a Nicholas Murray Butler (USA).
1932 - cena nebola udelená.
1933 - Sir Norman Angell (Veľká Británia).
1934 - Arthur Henderson (Veľká Británia).
1935 - Carl von Ossietzky (Nemecko), pacifista a protinacisticky orientovaný novinár.
1936 - Carlos Saavedra Lamas (Argentína), vyjednávač v konflikte medzi Paraguajom a Bolíviou.
1937 - Lord Robert Cecil (Veľká Británia).
1938 - Nansenov medzinárodný úrad pre utečencov - Office international Nansen pour les Réfugiés (Ženeva - Švajčiarsko).
1939 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1940 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1941 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1942 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1943 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1944 - Medzinárodný výbor Červeného kríža.
1945 - Cordell Hull (USA).
1946 - Emily Greene Balchová (USA), prezidentka Medzinárodného ženského združenia pre mier a slobodu a John Raleigt Mott (USA), prezident Svetovej aliancie mladých mužov kresťanskej asociácie.
1947 - Koncil spoločnosti priateľov (kvakeri) - Friends Service Council (Veľká Británia) a Komisia Americkej spoločnosti priateľov (kvakeri) - American Friends Service Committee (Washington,DC - USA).
1948 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1949 - Lord John Boyd-Orr (Veľká Británia).
1950 - Ralph Bunche (USA), profesor Harvardskej univerzity Cambridge, výkonný vyjednávač v Palestíne.
1951 - Léon Jouhaux (Francúzsko).
1952 - Albert Schweitzer (Francúzsko), misionár, chirurg, pôsobiaci v africkej krajine Gabon.
1953 - George Catlett Marshall (USA), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu.
1954 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov - Office of the United Nations High Commissioner for Refugees - UNHCR (Švajčiarsko).
1955 - cena nebola udelená.
1956 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1957 - Lester Bowles Pearson (Kanada).
1958 - Georges Pire (Belgicko).
1959 - Philip Noel-Baker (Veľká Británia).
1960 - Albert Lutuli (Juhoafrická republika, JAR), predseda Afrického národného kongresu - ANC.
1961 - Dag Hammarskjöld (Švédsko), generálny tajomník Organizácie Spojených národov, in memoriam.
1962 - Linus Carl Pauling (USA).
1963 - Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca (Švajčiarsko).
1964 - Martin Luther King (USA), baptistický pastor, bojovník za občianske práva.
1965 - Detský fond Organizácie Spojených národov (UNICEF).
1966 - cena nebola udelená.
1967 - cena nebola udelená. (Finančná časť ceny bola vložená z 1/3 do spoločného fondu Nobelových cien, z 2/3 do zvláštneho fondu Nobelovej ceny za mier.)
1968 - René Cassin (Francúzsko), predseda Európskeho súdneho dvoru pre ľudské práva.
1969 - Medzinárodná organizácia práce (ILO).
1970 - Norman Ernest Borlaug (USA), vedec Medzinárodného centra pre šľachtenie kukurice a pšenice.
1971 - Willy Brandt, západonemecký kancelár. Iniciátor zbližovania NSR s NDR a ostatnými krajinami tzv. východného bloku.
1972 - cena nebola udelená.
1973 - Henry A. Kissinger (USA), minister zahraničných vecí USA a Le Duc Tho (Vietnam), člen vietnamského politbyra, neúspešní mieroví vyjednávači vo Vietname.
1974 - Seán Mac Bride (Írsko), prezident a zakladateľ organizácie Amnesty International a Eisaku Sato (Japonsko), predseda japonskej vlády.
1975 - Andrej Dmitrijevič Sacharov (ZSSR), jadrový fyzik.
1976 - Betty Williamsová a Mairead Corriganová (obidve Veľká Británia), zakladateľky mierového hnutia v Severnom Írsku.
1977 - Amnesty International (Veľká Británia).
1978 - Mohamed Anwar as-Sadat (Egypt), prezident Egyptskej arabskej republiky a Menachem Begin (Izrael), premiér Izraela, mieroví vyjednávači.
1979 - matka Tereza (India), misionárka z Kalkaty, predstaviteľka kresťanských charitatívnych misií.
1980 - Adolfo Pérez Esquivel (Argentína), architekt, sochár, obhajca ľudských práv.
1981 - Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (Švajčiarsko).
1982 - Alva Myrdalová (Švédsko) a Alfonso García Robles (Mexiko), diplomati.
1983 - Lech Walesa (Poľsko), vodca hnutia Solidarita, obhajca ľudských práv.
1984 - Desmond Mpilo Tutu (Juhoafrická republika), biskup z Johannesburgu, bojovník proti apartheidu.
1985 - Medzinárodné združenie Lekári proti jadrovej vojne so sídlom v americkom Bostone (USA).
1986 - Elie Wiesel (USA), spisovateľ, humanista, predseda komisie vyšetrujúcej holokaust.
1987 - Oscar Arias Sánchez (Kostarika), prezident Kostariky.
1988 - Mierové sily OSN - United Nations Peacekeeping Forces.
1989 - Tändzin Gjamccho, 14. dalajláma (Tibet, po jeho okupácii v roku 1950 Čínou emigroval do Indie), duchovný a politický vodca tibetského ľudu.
1990 - Michail Gorbačov (ZSSR), prvý a posledný prezident ZSSR.
1991 - Aun Schan Su Ťij, (Barma, v súčasnosti Mjanmarsko), predstaviteľka opozície.
1992 - Rigoberta Menchú Tumová (Guatemala), bojovníčka za ľudské práva a rovnoprávnosť Indiánov.
1993 - Nelson Mandela (Juhoafrická republika), vodca Afrického národného kongresu a Frederik Willem de Klerk (Juhoafrická republika), prezident Juhoafrickej republiky.
1994 - Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny, Šimon Peres, minister zahraničných vecí Izraela a Jicchak Rabin, premiér Izraela.
1995 - Josef Rotblat (Veľká Británia) a Pugwashská konferencia - Pugwash Conferences on Science and World Affairs (Pugwash - Kanada).
1996 - Biskup Carlos Filipe Ximenes Belo, José Ramos-Horta (obaja Východný Timor).
1997 - Medzinárodné hnutie za zákaz nášľapných mín - ICBL (USA) a Jody Williamsová (USA).
1998 - John Hume, predseda Sociálnodemokratickej a labouristickej strany (SDLP) a David Trimble, líder Ulsterskej unionistickej strany (obaja Severné Írsko).
1999 - Lekári bez hraníc (Švajčiarsko).
2000 - Kim Te-džung, prezident Kórejskej republiky.
2001 - Organizácia Spojených národov (OSN) a Kofi Annan (Ghana), generálny tajomník OSN.
2002 - Jimmy (James Earl) Carter (USA), 39. prezident USA - 1977-1981 (demokrat).
2003 - Širin Ebadiová (Irán), právnička.
2004 - Wangari Muta Maathaiová (Keňa), ekologická aktivistka.
2005 - Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) a Muhammad Baradej (Egypt), generálny riaditeľ MAAE.
2006 - Muhammad Júnus (Bangladéš), ekonóm a Banka Grameen (Bangladéš).
2007 - Medzivládna komisia OSN pre klimatické zmeny - IPCC (Švajčiarsko) a Albert Arnold Gore (USA), bývalý americký viceprezident.
2008 - Martti Ahtisaari (Fínsko), diplomat, bývalý fínsky prezident, mierový vyjednávač.
2009 - Barack Obama, 44. prezident USA (demokrat).
2010 - Liou Siao-po (Čína), väznený disident, literárny kritik a historik. V roku 2008 sa stal jedným zo spoluautorov a prvých signatárov Charty 08, dokumentu, ktorý vyzýva na rozsiahle politické reformy v Číne.
2011 - Libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, jej krajanka a mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská aktivistka za práva žien a demokraciu Tawakúl Karmánová.
2012 - Európska únia (EÚ) za svoju dlhodobú úlohu v zjednocovaní kontinentu a presadzovaní demokracie a mieru.
0
www.ZIVOTPO.sk
